Život Prešova
online
online
Biden a Putin ukončili prvé rokovania, pokračujú v rozšírenom formáte
16.06.2021 Celý región
Ženeva
16. júna (TASR) - Šéf Bieleho domu Joe Biden a ruský prezident Vladimir
Putin ukončili prvé kolo stredajších rokovaní, ktoré sa konajú vo
švajčiarskej Ženeve. Ako uvádza agentúra AP, po krátkej prestávke
nasledovalo ďalšie z dvoch stretnutí v rozšírenom formáte.
Na prvom kole summitu, ktoré trvalo necelé dve hodiny, sa okrem Bidena a Putina zúčastnili aj šéfovia diplomacií oboch krajín Antony Blinken a Sergej Lavrov a dvojica tlmočníkov. Ešte pred začiatkom rokovaní v knižnici vily La Grange sa konalo stretnutie so švajčiarskym prezidentom Guyom Parmelinom.
Predstaviteľ Bieleho domu potvrdil, že v stredu popoludní sa uskutočnia ďalšie dve schôdzky. Za Spojené štáty sa na nich majú zúčastniť Blinken, prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, námestníčka ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nulandová, veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a odborníci na Rusko z Rady pre národnú bezpečnosť (NSC) Eric Green a Stergos Kaloudis.
Medzi členov ruskej delegácie patria Lavrov a jeho námestník Sergej Riabkov, Putinov hlavný poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov, ako aj Putinov hovorca Dmitrij Peskov a ruskí vyslanci pre Ukrajinu a Sýriu.
Očakáva sa, že summit lídrov USA a Ruska potrvá štyri až päť hodín. Po rokovaniach absolvujú Putin a Biden samostatné tlačové konferencie.
Témami vzájomných rozhovorov sú strategická stabilita, kybernetická bezpečnosť, klimatická zmena a pandémia koronavírusu. Biden a Putin by sa mali tiež venovať prípadu väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného, regionálnym krízam na Ukrajine, v Sýrii a v Líbyi, ako aj iránskemu jadrovému programu a Afghanistanu.
Na prvom kole summitu, ktoré trvalo necelé dve hodiny, sa okrem Bidena a Putina zúčastnili aj šéfovia diplomacií oboch krajín Antony Blinken a Sergej Lavrov a dvojica tlmočníkov. Ešte pred začiatkom rokovaní v knižnici vily La Grange sa konalo stretnutie so švajčiarskym prezidentom Guyom Parmelinom.
Predstaviteľ Bieleho domu potvrdil, že v stredu popoludní sa uskutočnia ďalšie dve schôdzky. Za Spojené štáty sa na nich majú zúčastniť Blinken, prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, námestníčka ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nulandová, veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a odborníci na Rusko z Rady pre národnú bezpečnosť (NSC) Eric Green a Stergos Kaloudis.
Medzi členov ruskej delegácie patria Lavrov a jeho námestník Sergej Riabkov, Putinov hlavný poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov, ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov, ako aj Putinov hovorca Dmitrij Peskov a ruskí vyslanci pre Ukrajinu a Sýriu.
Očakáva sa, že summit lídrov USA a Ruska potrvá štyri až päť hodín. Po rokovaniach absolvujú Putin a Biden samostatné tlačové konferencie.
Témami vzájomných rozhovorov sú strategická stabilita, kybernetická bezpečnosť, klimatická zmena a pandémia koronavírusu. Biden a Putin by sa mali tiež venovať prípadu väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného, regionálnym krízam na Ukrajine, v Sýrii a v Líbyi, ako aj iránskemu jadrovému programu a Afghanistanu.
Putin a Biden sa dohodli na návrate veľvyslancov do USA a Ruska
Ženeva
16. júna (TASR) - Americký prezident Joe Biden a šéf Kremľa Vladimir
Putin sa na stredajšom summite v Ženeve dohodli, že veľvyslanci ich
krajín sa vrátia na svoje pôsobiská a budú pokračovať v plnení svojich
diplomatických povinností. Ruský prezident to uviedol na tlačovej
konferencii po skončení vrcholnej schôdzky, píše denník The Guardian.
Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov boli pred niekoľkými mesiacmi pre napäté vzťahy Washingtonu a Moskvy povolaní späť do svojich domovských krajín.
Termín návratu veľvyslancov zatiaľ podľa Putina nebol určený. Dodal však, že ide len o "technickú otázku".
Na otázku redaktora televízie CNN, či boli rozhovory s Bidenom poznačené nevraživosťou, Putin odpovedal, že to tak nebolo a označil ich za "celkom konštruktívne". Obe strany podľa neho preukázali "ochotu porozumieť jeden druhému".
Putin tiež informoval, že sa s Bidenom dohodli na začatí rokovaní o kybernetickej bezpečnosti. Biely dom ešte pred začiatkom rokovaní naznačil, že Biden na stretnutí s Putinom otvorí i otázku nedávnych kybernetických útokov voči americkým spoločnostiam.
Ruský prezident potvrdil, že s Bidenom diskutovali o jadrových zbraniach, a konštatoval, že Rusko a USA nesú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie globálnej strategickej stability.
Tlačovú konferenciu Putina pozorne sleduje Biden a jeho tím, píše CNN. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa chce americká strana vidieť, akým spôsobom Putin summit zhodnotí, preto sa rozhodla, že Biden predstúpi pred novinárov až po Putinovi.
Biden a Putin rokovali o výmene väzňov, šéf Kremľa obhajoval väznenie Navaľného
Ruský prezident Vladimir Putin po stredajšom summite v Ženeve vyhlásil, že kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa vrátil do Ruska s vedomím, že ho zatknú, keďže porušil ruské zákony a podmienky podmienečného trestu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Tento človek vedel, že porušuje ruské zákony. Bol dva razy odsúdený," uviedol Putin bez toho, aby Navaľného menoval. Podľa Putina Navaľnyj v nemocnici v Berlíne, kam ho previezli po otrave novičkom, "dával na internet svoje videá... a vedome chcel porušiť zákon". "Spravil presne to, čo chcel," povedal Putin s tým, že ignoroval zákon.
Navaľného zadržali v januári po návrate z Nemecka, kde sa päť mesiacov zotavoval z pokusu o otravu nervovoparalytickou látkou typu novičok. Z tohto činu obviňuje ruského prezidenta Vladimira Putina a ruské tajné služby. Kremeľ akúkoľvek úlohu pri otrave popiera.
Väznenie Navaľného prirovnal Putin k obvineniam voči vzbúrencom, ktorí sa podieľali na útoku na americký Kapitol zo 6. januára, pri ktorom zomreli piati ľudia. Putin argumentoval, že podporovatelia exprezidenta Donalda Trumpa prišli do sídla Kongresu "s politickými požiadavkami" a následne boli za to uväznení.
Britský denník The Guardian v tejto konštatoval, že zatiaľ čo sa Navaľnyj a jeho stúpenci bojujú za slobodné a spravodlivé voľby v Rusku, ľudia, ktorí vtrhli do Kapitolu, sa pokúsili zvrátiť právoplatné výsledky prezidentských volieb v Spojených štátoch.
Putin na kritiku porušovania ľudských práv v Rusku reagoval odsúdením násilností s použitím strelných zbraní v USA a tiež útokov dronmi. Na predošlý výrok Bidena, ktorý ho nazval "vrahom", Putin reagoval, že vo veľkých amerických mestách sú ľudia zabíjaní strelnými zbraňami každý deň.
Na margo zvýšeného napätia medzi Ruskom a USA a ich spojencami vo vojenskej oblasti a obáv Washingtonu z ruských vojenských aktivít Putin povedal, že Rusko robí cvičenia na svojom území rovnakým spôsobom, ako Spojené štáty na svojom území. Moskva však "neťahá" svoju vojenskú techniku a vojakov k hraniciam USA. "Bohužiaľ, naši americkí partneri to robia. 'Obavy' z tejto situácie by preto nemala vyjadrovať americká strana, ale ruská," konštatoval Putin.
Téma vstupu Ukrajiny do NATO sa podľa Putina preberala len okrajovo, pretože podľa neho "nie je o čom rokovať".
Putin uviedol, že s Bidenom hovorili i o možnej výmene väzňov. Ako poznamenal, možné sú "kompromisy". Americký občan Paul Whelan, odsúdený v Rusku za špionáž na 16 rokov odňatia slobody, vyzval Bidena, aby zariadil výmenu väzňov. Ako tvrdí, stal sa obeťou zajateckej diplomacie. Ďalším väzneným americkým občanom je Trevor Reed odsúdený na deväť rokov za útok na ruských policajtov.
Moskva by zase mohla žiadať o vydanie známeho ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta a zmluvného pilota a údajného pašeráka drog Konstantina Jarošenka.
S Bidenom sa podľa Putina dohodli i na začatí rokovaní o jadrovom odzbrojení a možnom nahradení dohody New START obmedzujúcej množstvo jadrových zbraní po vypršaní jej platnosti v roku 2026, píše agentúra AP.
Putin potvrdil, že Biden ho do Bieleho domu nepozval. Ich vzájomné stretnutie napriek tomu zhodnotil ako "produktívne, dôležité a konkrétne". Konalo sa "v atmosfére, ktorá bola zameraná na dosahovanie výsledkov".
Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov boli pred niekoľkými mesiacmi pre napäté vzťahy Washingtonu a Moskvy povolaní späť do svojich domovských krajín.
Termín návratu veľvyslancov zatiaľ podľa Putina nebol určený. Dodal však, že ide len o "technickú otázku".
Na otázku redaktora televízie CNN, či boli rozhovory s Bidenom poznačené nevraživosťou, Putin odpovedal, že to tak nebolo a označil ich za "celkom konštruktívne". Obe strany podľa neho preukázali "ochotu porozumieť jeden druhému".
Putin tiež informoval, že sa s Bidenom dohodli na začatí rokovaní o kybernetickej bezpečnosti. Biely dom ešte pred začiatkom rokovaní naznačil, že Biden na stretnutí s Putinom otvorí i otázku nedávnych kybernetických útokov voči americkým spoločnostiam.
Ruský prezident potvrdil, že s Bidenom diskutovali o jadrových zbraniach, a konštatoval, že Rusko a USA nesú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie globálnej strategickej stability.
Tlačovú konferenciu Putina pozorne sleduje Biden a jeho tím, píše CNN. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa chce americká strana vidieť, akým spôsobom Putin summit zhodnotí, preto sa rozhodla, že Biden predstúpi pred novinárov až po Putinovi.
Biden a Putin rokovali o výmene väzňov, šéf Kremľa obhajoval väznenie Navaľného
Ruský prezident Vladimir Putin po stredajšom summite v Ženeve vyhlásil, že kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa vrátil do Ruska s vedomím, že ho zatknú, keďže porušil ruské zákony a podmienky podmienečného trestu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Tento človek vedel, že porušuje ruské zákony. Bol dva razy odsúdený," uviedol Putin bez toho, aby Navaľného menoval. Podľa Putina Navaľnyj v nemocnici v Berlíne, kam ho previezli po otrave novičkom, "dával na internet svoje videá... a vedome chcel porušiť zákon". "Spravil presne to, čo chcel," povedal Putin s tým, že ignoroval zákon.
Navaľného zadržali v januári po návrate z Nemecka, kde sa päť mesiacov zotavoval z pokusu o otravu nervovoparalytickou látkou typu novičok. Z tohto činu obviňuje ruského prezidenta Vladimira Putina a ruské tajné služby. Kremeľ akúkoľvek úlohu pri otrave popiera.
Väznenie Navaľného prirovnal Putin k obvineniam voči vzbúrencom, ktorí sa podieľali na útoku na americký Kapitol zo 6. januára, pri ktorom zomreli piati ľudia. Putin argumentoval, že podporovatelia exprezidenta Donalda Trumpa prišli do sídla Kongresu "s politickými požiadavkami" a následne boli za to uväznení.
Britský denník The Guardian v tejto konštatoval, že zatiaľ čo sa Navaľnyj a jeho stúpenci bojujú za slobodné a spravodlivé voľby v Rusku, ľudia, ktorí vtrhli do Kapitolu, sa pokúsili zvrátiť právoplatné výsledky prezidentských volieb v Spojených štátoch.
Putin na kritiku porušovania ľudských práv v Rusku reagoval odsúdením násilností s použitím strelných zbraní v USA a tiež útokov dronmi. Na predošlý výrok Bidena, ktorý ho nazval "vrahom", Putin reagoval, že vo veľkých amerických mestách sú ľudia zabíjaní strelnými zbraňami každý deň.
Na margo zvýšeného napätia medzi Ruskom a USA a ich spojencami vo vojenskej oblasti a obáv Washingtonu z ruských vojenských aktivít Putin povedal, že Rusko robí cvičenia na svojom území rovnakým spôsobom, ako Spojené štáty na svojom území. Moskva však "neťahá" svoju vojenskú techniku a vojakov k hraniciam USA. "Bohužiaľ, naši americkí partneri to robia. 'Obavy' z tejto situácie by preto nemala vyjadrovať americká strana, ale ruská," konštatoval Putin.
Téma vstupu Ukrajiny do NATO sa podľa Putina preberala len okrajovo, pretože podľa neho "nie je o čom rokovať".
Putin uviedol, že s Bidenom hovorili i o možnej výmene väzňov. Ako poznamenal, možné sú "kompromisy". Americký občan Paul Whelan, odsúdený v Rusku za špionáž na 16 rokov odňatia slobody, vyzval Bidena, aby zariadil výmenu väzňov. Ako tvrdí, stal sa obeťou zajateckej diplomacie. Ďalším väzneným americkým občanom je Trevor Reed odsúdený na deväť rokov za útok na ruských policajtov.
Moskva by zase mohla žiadať o vydanie známeho ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta a zmluvného pilota a údajného pašeráka drog Konstantina Jarošenka.
S Bidenom sa podľa Putina dohodli i na začatí rokovaní o jadrovom odzbrojení a možnom nahradení dohody New START obmedzujúcej množstvo jadrových zbraní po vypršaní jej platnosti v roku 2026, píše agentúra AP.
Putin potvrdil, že Biden ho do Bieleho domu nepozval. Ich vzájomné stretnutie napriek tomu zhodnotil ako "produktívne, dôležité a konkrétne". Konalo sa "v atmosfére, ktorá bola zameraná na dosahovanie výsledkov".
www.ZIVOTPO.sk
